Nout tout Rénioné, fo nou pra konsyans in zafèr inportan:
nou lé pa ryink frankokoz, é zis sa i fé di amwin ke nou dwa mèt nout dëlangazité dann in gran vane pou byin tri kèl fransé , kèl kréol. Triyé i vé pa dir séparé pou mèt an opozisyin, "pou fé batay dé frèr" (po ropran inn ti fraz in maloya défin Rwa Kaf), non va! Mèt fransé son koté èk son koté, pou byin gard lé dê koman i fonksyone, pou byin war ke, minm si lé byin parèy, nana tro diférans rant tou lé dë. Lé pa posib di ke kréol lé zis in varyant fransé.
Sa promyé karo pou dépayé.
Aprésa, na ankor in bèl galé pou tiré osi dan nout konsyans: nou kalkil lo gro i tap lo pti, donk, pa bézwin aprann kréol, vik i sèrv pa ryin alèrdzordi: PARKOMAN ou sa di in moun : mi koz pa fransé ditou, mé ma giny avansé! anfèt, mi réponn konmsa mwin: nou koz fransé, é tan myé, i vé dir nou métriz in not lang, apar kréol. Anpliskésa , sé lo lang léta, lo lang ki "done aou travay" si nou vé di sa vitman. Mé fo byin nou konpran, kan ou vé giny in travay dann biro, ou sansa si ou ariv dann ladministrasyon, si ou lé dan in linivèr kréolokoz, lo fèt koz fransé otomatikman, san minm domann lo moun an fas dé ou, sa minm la po tué nout lidantité k'lé déza sitèlman malizé.
Alor? Kansa fo koz fransé? Kan na pwin lo shwa, pou ansort anou, pou fé konprann lot out mésaz, si na in